Noemi Trojsuko

Noemi Trojsuko

Jméno/Příjmení:
Noemi Trojsuko
Přezdívka:
Jowaka
Pohlaví:
žena
Věk:
17
Země:
Rumunsko-Transylvánia

Charakter:
Poeticky povedané, Noemi je ako Tajfún ktorý sa preženie nejakým miestom, na ktorom po nej zostane úplná spúšť. Je to tak trocha rebel, ktorý vôbec neuznáva autority. Jediný politický smer anarchia, jediný spôsobom rozprávania s nadriadenými drzý.. čo viac dodať? Sama si ťažko nachádza miesto v slušnej spoločnosti, na ktorú má rovnaký pohľad, ako aj tento druh spoločnosti na ňu.. „odpad“.. nič viac a ani nić menej. Je však naozaj priateľská a dokaže si spraviť srand takmer z úplne každého. Život vôbec neberie vážne. Berie to tak, že je príliš krátky na to, aby si človek musel robiť starosti. Aj keď jej nenormálne veľa vecí nejde, hlavne čo sa školy týka, zo všetkým celkom rada a ochotne pomôže. Akonáhle však niekto začne rozkazovať či si vyskakovať, nerobí jej problém daného jedinca uzemniť päsťou do hlavy.

Oblíbené:
Dango, pstruh na prírodno a hlavne nevykostený. Hocijaká pohybová činnosť a nenáročné úlohy. Tiež miluje hudbu, teda ako ktorú, niektorou doslova opovrhuje. Strašne rada si robí srandu z tragédov, ktorý nevedia nič iné, len sedieť na zadku a nadávať na ich vlastný život. Tiež jej robí viac než veľkú radosť jazda na motorke.. hlavne v takom tom adrenalínovejšom štýle. Má však radšej tie typi motoriek zo starej americkej školy, nepohrdne ale ani modernými žihadlami. Miluje ruže a rôzne čačky a nepotrebné ozdoby do oblečenia, ktoré sú jej v podstate k úplne ničomu.

Neoblíbené:
Niektoré druhy hudby nepovažuje za hudbu, ale za komerčné hovadiny ktoré by mali vymazať z histórie ľudstva. Nemá moc rada panovačných ľudí a takmer všetky školské predmety. Z jedna sa jedná o hocičo surové no hlavne nenávidí sushi a kaviár. Je jej z týchto dvoch vecí na vracanie. Má hrozne veľkú fóbiu z ihiel a hocijakých tenučkých či špicatých predmetov, ako špendlíkov. Ak na ňu niekto niečo také namieri, je schopná oháňať sa stoličkou.

Životní příběh:
Noemi sa narodila v celkom bohatej a vplyvnej rodine v Transylvánii. Jej otcom bol podnikateľ, zatiaľ čo jej mama skôr zo záľuby než z potreby peňazí, učila na základnej škole. Obaja rodičia ju už odmalićka mali veľmi radi a starali sa o ňu zo všetkou potrebnou láskou, akú v sebe len vedeli nájsť. Noemi to vtedy prišlo miestami až celkom otravné. Prvý rok-dva, to síce bolo v pohode no následné rozmazlovanie začala ofrfliavať, čím rodičom niekedy pripravila clekom pekelné nálady. Najobľúbenejší trest, ktorý jej takmer vždy za podobné frflanie udelili bolo umývanie schodov.. a že bývali vo faakt veľkom dome. V mladom veku si vedela Noemi nájsť veľmi dobrých priateľov. Už v škôlke patrila do istej party detí, ktoré museli vždy vymyslieť nejakú hovadinu ktorou naštvali dospelých. Mali aj tú smolu, že sa vždy vŕtali do vecí, ktoré radšej mali nechať na pokoji. Takto to išlo aj na základke. Prvý deň na základke bol hotový des a hrôza, ešte v ten deň jej rodičom prišiel mastný účet za niekoľko rozbitých lámp a okien. Bol to snáď osud, že sa takéto dievča narodilo práve do bohatej rodiny, keďže iné by jej výchovu nemuseli utiahnuť. Ich učiteľka bola tak povediac harpija, ktorá vôbec nemala rada deti. Všetci sa na ňu pozerali ako na nejakého boha hnevu, ktorého stačí troška vytočiť a daný jedinej rovno môže počítať s pravítkom na holú ! Samozrejme si to deti nikdy nenechávali lúbiť a vždycky jej tieto tresty a samotné jej správanie vracali. Raz to bola krieda v káve, raz namydlená tabuľa a raz extra silné lepidlo na stoličku. Učiteľka to začala znášať po psychickej stránke dosť biedne, až nakoniec podala výpoveď. Deti, vrátane učiteľského zboru takmer zorganizovali oslavu. Teda deti ju aj zorganizovali a hlavným transparentom bolo „Vyhnali sme HARPIJU !“ Aká to krásna gramatika. Po dokončení základnej školy sa stalo niečo, za čo rodičom ďakovala ešte pomaly celých neviem koľko rokov! Dostala motorku. Síce na nej ešte nemohla jazdiť, pretože bola veľmi mladá. Išla totiž do školy o rok skôr než by pôvodne mala a tak teraz nemala ešte ani pätnásť. Už teraz sa z nej ale stávala celkom obdivuhodne vyzerajúca ženská, s veeeľkými .. „očami“. Prirodzené Červené vlasy jej na vzhľade iba pridávali. Spolu s jej telom sa však vyvíjala aj jej myseľ a jej vlastné názory. Tvrdohlavejšiu ženskú ste ešte nevidela. Z vysoka na strednej škole dlabala na predmety ako občianska náuka, ktoré podľa nej slúžili len na vymývanie mozgu. Už vtedy sa pridala ku skupinke istých motorkárov, ktorý však v očiach ostatných vystupovali ako gang. Pri tom to boli decká s rovnakými anarchistickými názormi a s rovnakou záľubou v motorkách. Noemi si v nej vyslúžila prezývku Jowaka, ktorú vôbec nechápe ako získala. Do celej tejto komunity, alebo skôr malej skupiny ľudí sa dostala cez svojho vtedajšieho priateľa. Vydržalo im to kupodivu celkom dlho. Vlastne po celú strednú, až kým z nej obaja nevyšli. Bol síce o dva roky starší no jej ani jemu to moc neprekážalo. S touto skupinou ľudí zažila na strednej ohromnú dávku srandy a zároveň aj vzrušenia. Veď čo je väčšia halu než podpáliť riaditeľovi kanceláriu ? Samozrejme by ich za to mohli zavrieť no ani jeden z nich ešte nebol plnoletý a tak si často, práve kvôli vandalizmu, odsedeli vo vezení maximaĺne pár dní a aj to len na cele zadržania. Ešte aj tam boli taký neznesiteľný že strážnikov takmer vyprovokovali k použitiu obuškov, aby ich dostali. Ako každá iná skupina, aj táto mala svojich spojencov či zaprisáhnutých nepriateľov. Niečo ako pouličné a dohodnuté bitky boli na dennom poriadku. Bez pravidiel, bez v podstate hocičoho. Svoju prvú Noemi začila v jej pätnástich. Vtedy priśla domov s rozbitou hlavou a rozrazenou perou. Len čo vyšla z nemocnice, rodičia ju zapísali na pre ňu vtedy neznáme sebaobranné bojové umenie zvané krav maga. Dalo sa povedať, že sa vďaka nemu jej ďalšie zranenia o dosť zľahčili a už neboli vôbec také vážne. Raz však tieto pouličné boje medzi rôznymi skupinami došli do nepríjemných rozmerov. Jeden zo skupiny, v ktorej bola Jowaka zomrel na následky zranenia utrženého baseballovou pálkou do hlavy. To bolo.. viac menej príliš.. navyše to bol práve Jowakin milý a ona túto udalosť zobrala osobne. Samozrejme za ňou jej skupina stála a to čo sa stalo následovne, by ju pri dokázaní viny vyšlo na pekne dlhé posedenie v nemocnici. Podpálili celú jednu budovu, ktorá už bola našťastie opustená. Vedeli však, že je to miesto, ktoré používala práve skupina, ktorá jej jeho priateľa sundala. Bola to niečo ako msta, po ktorej sa medzi týmito dvoma skupinami začalo hotové peklo. Rodičia to nemohli vydržať a tak sa odsťahovali tesne po ukončení Jowakinej strednej školy spolu s Jowakou. Tá síce protestovala no nezmohla absolútne nič. Prospelo jej to však. Po niekoľkých mesiacoch prežitia na Havajských ostrovoch sa jej znova vrátila tá jej dobrá nálada a dokonca si tam našla aj prácu na polovičný úväzok. Našla si nových priateľov, nových „priateľov“ a taktiež nové priateľky s „priateľkami“. Od rodičov už vtedy dostala pre ňu úplne neskutočne úžasný plášť, ktorý zo sebou začala nosiť neustále. Bolo jedno či je teplo, alebo zima. Mala ho na sebe vždy. Aj keď pri tých extrémnych teplotách to bola niekedy jej jediná časť oblečenia, keďže bol plášť sám o sebe kožený a tým v ňom bolo aj dosť teplo. Jowaka sa od svojich priateľov na pláži dokonca naučila aj trocha surfovať. Teda nešlo jej to o nič lepšie ako matematika, keďže to bol pre ňu dovtedy neznámy šport. Vedela o ňom len z telky či z rôznych filmov no naživo to bolo niečo úplne iné. Začala sa zaujímať o v podstate všetky extrémne športy, ktoré ju hrozne bavili. Zahrňovalo to aj skákanie z padákom či dokonca horolezectvo, ktoré však bohužial nemala ako praktikovať. Na týchto ostrovoch sa naučila veľmi dobre plávať a tiež sa o niečo zvýšila aj jej, už dosť vypracovaná kondička. No.. nenarástlo jej len to. V niektoré dni na pláži a len v bikinách ju raz pár mužských dokázalo svojimi poznámkami k jej vzhľadu naštvať tak, že z piesku vytrhla prvý slnečník s ktorými ich začala mlátiť jedna radosť.. ah to bolo kriku.. to bolo krvi !! Každý sa naučil, že zahrávať si s ňou sa nemusí práve vyplácať. Stala sa však viac menej úplne bezstarostnou a na svoj život v gangu takmer úplne zabudla. Alebo sa skôr k nemu nikdy nechcela vracať. V jeden deň dostala pozvánku na najprestížnejšiu vysokú školu, o ktorej kedy počula. Bola úplne zarazená. Pôvodne nechcela ísť ďalej študovať a len si užívať života no.. nakoniec sa rozhodla že ju prijme a do tej školy nastúpi. V deň odjazdu dostala od rodičov domáce zvieratko. Malinkého lemura ktorého si v momente úplne zamilovala.

Mazlíček:
Fretka

Věci:
Dlhší kožený plášť, ktorý zo sebou nosí pri každej príležitosti. Mobil, kreditka a doklady, ktoré však nosieva pozastrkované v rôznych „zákutiach“ oblečenia. Dokonca má aj vizitky.

Vzhled a zajímavosti:
(Tetovanie)

Spoiler:

Spoiler:

Body:
Síla - Rychlost - Výdrž - Šarm
1-1-1-2

JV - LM - ZH - TP - VP - V(ITR) - V(ITE) – P
1-1-3-1-1-1-4-1


Fate

Jméno:
Fate
Pohlaví:
žena
Věk:
17
Charakter:
Fate má síce podobu, ako keby bola nejaký démon, nie je v podstate „zlá“. Je však rozhodne iná než Noemi. Je pokojnejšia a len málokedy hovorí, ak sa to od nej nevyžaduje. Svoje pocity si necháva pre seba no na druhú stranu ju až veľmi zaujímajú pocity druhých. Je to taká manipulátorka, ktorá má veľmi rada hry a výzvy. Rovnako aj stávky. Snaží sa držať v ústraní no zároveň z tohto ústrania ťahá za nitky udalostí. Vie sa viac než dobre pretvarovať a vždy sa správa tak, aby ju druhá osoba považovala za niekoho, komu môže veriť. Nerobí jej problém s chuti sa zasmiať či si len tak beztarostne pokecať no keď to na ňu príde, je horšia než hocijaký diktátor
Historie: Fate mala odjakživa k Noemi celkom neutrálny postoj. Často síce nesúhlasila s niektorými jej rozhodnutiami, pretože vedela presne určiť ako katastrofálne to dokáže dopadnúť, nikdy sa do toho ani nechcela miešať. Vždy na druhú stranu rada pozorovala, ako sa niektoré situácie, ktoré si Noemi privodila, snaží vyriešiť.
Vzhled a zajímavosti:

Spoiler:

Doplnění - Fate se do toho v té době ani nijak míchat nemohla, protože do doby, než Jowaka dorazí na ostrov byla a bude pouze potlačovaná část její osobnosti.

Pokud je tohle jasné, pak mi nezbývá než ti pochválit životopis, přivítat tě a doufat, že budeš dělat Bystroušce radost.
(Vulpes)